Ako ovplyvňujú mestské lavičky kvalitu verejného priestoru?

Na prvý pohľad sú mestské lavičky len nenápadnou súčasťou ulíc, parkov či námestí. No v skutočnosti zohrávajú dôležitú rolu v tom, ako ľudia vnímajú mesto, ako sa v ňom pohybujú a trávia čas. Lavička nie je len miestom na sedenie – je to symbol pohody, dostupnosti priestoru a pozvania k zastaveniu sa.

Miesto na oddych, ale aj na stretnutie

Lavičky v mestskom prostredí umožňujú ľuďom oddýchnuť si, počkať na niekoho, napiť sa pitia alebo si len v pokoji pozrieť okolie. No slúžia aj ako miesta, kde dochádza k spoločenskému kontaktu – náhodnému alebo plánovanému. Umožňujú komunikáciu medzi generáciami: dôchodcovia si oddýchnu, študenti sa porozprávajú, deti si dajú v okolí zmrzlinu.

Aj krátke posedenie na lavičke môže zlepšiť vzťah človeka k mestu, ak je čistá v tieni, bezpečná a dobre situovaná, zvyšuje celkový pocit pohodlia a kvality života.

Kvalita lavičiek vypovedá o kvalite verejného priestoru

To, koľko lavičiek v meste je a v akom sú stave, je často odrazom toho, ako sa mesto stará o svoje verejné priestory. Lavičky by nemali byť len „doplnkom“ – ich umiestnenie by malo byť premyslené, aby slúžili ľuďom naozaj tam, kde to potrebujú: pri zastávkach, na peších zónach, v parkoch, pred úradmi, pri školách či zdravotníckych zariadeniach.

Dobré mestá rozmýšľajú aj nad rôznymi typmi lavičiek: niekde stačí jednoduché sedenie, inde sa hodí kruhové sedenie okolo stromu, lavička s operadlom alebo dokonca lavička pre viacerých, kde sa podporuje skupinová interakcia.

Lavičky a bezdomovci

Nie všetky lavičky sú vítané rovnako. V mnohých mestách sa začali objavovať lavičky s kovovými priečkami uprostred, skloneným sedadlom alebo inými prvkami, ktoré znemožňujú ľuďom na nich ležať. Cieľom je obmedziť možnosť prenocovania bezdomovcov na verejných priestranstvách. Takéto riešenia však vyvolávajú otázky o ľudskosti a rovnosti prístupu k verejnému priestoru.

Z pohľadu niektorých obyvateľov ide o „čistotu“ a poriadok v meste, no z pohľadu sociológie či ľudských práv ide o viditeľné vytesnenie zraniteľných skupín. Mesto by nemalo reagovať na chudobu architektonickým vylučovaním, ale skôr ponukou pomoci a služieb. Lavička tak môže byť aj ukazovateľom toho, koho mesto vníma ako plnohodnotného člena spoločnosti a koho nie.

Lavičky ako prejav inklúzie

Mestské lavičky prispievajú k tomu, aby verejný priestor bol prístupný všetkým – ľuďom starším so zdravotným znevýhodnením, tehotným ženám, ale aj deťom alebo ľuďom, ktorí si jednoducho potrebujú oddýchnuť. Lavička tak nie je len praktická vec, ale aj symbol priateľského a inkluzívneho mesta.

Niektoré mestá dokonca experimentujú s „inteligentnými" lavičkami, ktoré umožňujú nabíjanie mobilu, pripojenie na Wi-Fi alebo zber údajov o teplote a ovzduší. To ukazuje, že aj tradičný mestský prvok môže byť prispôsobený dnešným potrebám.

Mestské lavičky sú možno malé, ale ich význam je veľký. Odrážajú kvalitu plánovania, starostlivosť o obyvateľov aj úroveň inklúzie. Mesto s lavičkami na správnych miestach je mestom, ktoré ľudí pozýva zostať, nielen prejsť. A to je základ dobrého verejného priestoru, ktorý patrí všetkým bez výnimky.