Sedemnásť rokov: Na prahu dospelosti
Sedemnásť rokov. Vek, o ktorom sa často hovorí menej, než by si zaslúžil. Nie je to ešte oslava osemnástky, ktorá symbolicky aj právne otvára bránu k dospelosti. Nie je to ani detstvo, ku ktorému sa už málokto vracia. Je to prechod, rozhraním medzi dvoma svetmi. Nenápadné obdobie, ktoré však v sebe nesie tichý význam.
Sedemnásťročný človek stojí v tieni zásadných zmien, niektoré prichádzajú zvonka, iné pomaly dozrievajú vo vnútri. Je to vek, ktorý môže byť zároveň pokojný aj nepokojný, istý aj neistý a práve preto si zaslúži pozornosť.
Telo, ktoré sa ustaľuje, myseľ, ktorá sa pýta
Po fyzickej stránke už väčšina mladých ľudí dosiahla koniec puberty. Telo sa postupne ustaľuje, hoci niekedy ešte stále prekvapí rýchlou zmenou alebo nečakaným posunom. No oveľa dôležitejšie zmeny sa odohrávajú vnútri. V sedemnástich rokoch sa začína naplno rozvíjať schopnosť abstraktného myslenia – človek si začína klásť hlbšie otázky, nielen o sebe, ale aj o svete okolo.
V tomto veku sa prirodzene objavuje záujem o filozofické, morálne alebo spoločenské témy. Mladý človek už nechce len prijímať názory iných – začína sa s nimi konfrontovať, hľadať vlastné stanovisko, často s dôrazom na autenticitu. Kritické myslenie sa prebúdza, ale ešte nemusí byť vyvážené skúsenosťami. Aj preto môže byť sedemnástka vekom experimentovania, skúšania hraníc a snahy porozumieť, kam človek vlastne patrí.
Vzťahy: Hľadanie blízkosti a seba samého
Sociálne väzby nadobúdajú nový význam. Priateľstvá sú v tomto veku často intenzívne. Vznikajú silné spojenia, ktoré môžu pretrvať roky. Zároveň sú však aj zraniteľné. Sedemnásťročný človek sa učí chápať dynamiku vzťahov, ich krehkosť aj silu.
Prichádzajú prvé vážnejšie romantické skúsenosti. Nie vždy sú jednoduché, niekedy môžu bolieť, ale tvoria dôležitú súčasť emocionálneho vývoja. V týchto vzťahoch sa často ukazuje, aké sú predstavy mladých o láske, dôvere, vzájomnosti. Zároveň to býva čas, keď sa začína formovať aj vzťah k vlastnej identite.
Vzdelanie a rozhodovanie: Vek otázok, niekedy aj tlaku
Z pohľadu spoločnosti je sedemnásť spojené s prípravou na budúcnosť. V mnohých krajinách ide o predmaturitný ročník alebo posledný rok stredoškolského štúdia. Je to obdobie rozhodovania – kam ďalej? Ísť na vysokú školu? Ak áno, aký odbor? Pracovať? Cestovať?
Niektorí mladí majú jasno. Iní sa ešte hľadajú. Oba prístupy sú normálne. Problém nastáva vtedy, keď tlak z okolia prevýši vnútorné nastavenie. Vek sedemnásť rokov by nemal byť len o výkone a rozhodnutiach „na celý život“, ale aj o možnosti skúšať a objavovať.
Je úplne prirodzené, že nie každý v sedemnástich vie, čo chce robiť o desať rokov. Nie je to známka slabosti, ale otvorenosti. Svet sa rýchlo mení – a schopnosť flexibilne myslieť a prispôsobiť sa je často cennejšia než konkrétne rozhodnutie prijaté pod tlakom.
Nezávislosť, ktorá ešte nie je úplná
V tomto veku sa začína rozvíjať túžba po samostatnosti. Sedemnásťročný človek chce robiť vlastné rozhodnutia, mať kontrolu nad svojím časom, rozhodnutiami a životom. Zároveň však v mnohých prípadoch zostáva závislý ekonomicky, právne aj emocionálne od rodičov alebo iných dospelých autorít.
Táto dvojitá realita môže byť náročná. Mladý človek má často pocit, že je pripravený na väčšiu slobodu, ale ešte nemá všetky nástroje na jej zvládnutie. Rodičia a dospelí na druhej strane čelia výzve: ako ustúpiť a zároveň zostať nablízku?
Nie vždy sa to podarí hladko. V niektorých rodinách časom vznikajú konflikty, neznáme ticho alebo napätie. Ale zároveň môže byť aj obdobím nového porozumenia, ak sa objaví vôľa na oboch stranách.
Spoločnosť a identita: Zrkadlenie vonkajška
Mladý človek v tomto veku čoraz viac vníma svet okolo seba – politiku, médiá, spoločenské javy. Môže sa zapájať do diskusií, aktivít, dobrovoľníctva alebo sociálnych tém, ktoré ho oslovujú. Vek sedemnásť rokov je často obdobím formovania občianskeho povedomia.
Zároveň sa však stretáva aj s realitou či už so stereotypmi, nespravodlivosťou, diskrimináciou alebo nedostatkom priestoru pre slobodné vyjadrenie. To všetko formuje predstavu o svete, aj o vlastnej pozícii v ňom. Mnohí mladí ľudia v tomto veku zisťujú, že nie všetko je fér a učia sa, ako s tým narábať.
Nie každý sedemnásťročný človek prežíva dramatické chvíle. Pre niektorých je toto obdobie relatívne pokojné – chodenie do školy, bežné dni, rutinné úlohy. Aj to je súčasť reality, môže byť aj obyčajné a to obyčajné je často presne to, čo poskytuje priestor pre tiché dozrievanie.
Nie všetky otázky musia mať odpoveď, nie všetky plány sa musia naplniť hneď. V sedemnástich môže byť priestor na to, aby si človek dovolil chvíľu sa zastaviť, vnímať.
Vek v pohybe
Sedemnásť je vek pohybu. Nie nutne vonkajšieho, ale vnútorného. Je to obdobie, ktoré si nenárokuje veľké oslavy, ale v tichosti otvára dvere. Je to medzičas, ale práve v tom medzičase sa často tvoria veci, ktoré nás definujú.
Možno si v sedemnástich ešte ničím nie si istý. Ale práve tým, že nevieš všetko, máš pred sebou možnosť objaviť čokoľvek.
Komentáre
Zverejnenie komentára